•  19.01. - 14.02.   Ľubo GUMAN - "Súkromná anatómia"
•  17.02. - 14.03.   Běla&Karina KOLČÁKOVÁ - "vzdialené - blízke"
• 16.03. - 11.04.   Vasil TENEV - "Nálady"
• 15.04. - 10.05.   Adolf BORN - "Bornografia"
• 25.05. - 13.06.   Čisté mestá - fotografie
• 23.06. - 25.07.   Dušan GREČNER - "Prelínania"
• 23.06. - 25.07.   Katarína ALEXYOVÁ-FÍGEROVÁ - "Rozmaľované cestičky"
• 08.09. - 03.10.   Cvetelin CVETANOV - "Noemova archa"
• 06.10. - 03.11.   Cyril UHNÁK - "Via Pulchritudinis"
• 06.11. - 28.11.   Ouka LEELE - "Trans(a)gresívna útopia"
• 01.12.2010 - 31.01.2011   Peter STANKOVIČ - "Bratislavské príbehy"
• 19.01. - 20.02.   Helena GALBAVÁ - "Pokoj a sen..."
• 23.02. - 20.03.   Igor DEREVENEC - "2011"
• 22.03. - 14.04.   Júlia PIAČKOVÁ - "Bez tiaže" - maľba
• 19.04. - 22.05.   Stano DUSÍK - "Maľba, kresba, ilustrácie"
• 08.06. - 03.07.   Vladimír MORÁVEK - "Poézia dreva"
• 06.07. - 31.07.   Miroslav KNAP - „Strom radosti, Strom smiechu“
• 30.08. - 25.09.   Daniela RÉVAYOVÁ-LICHARDUSOVÁ & Katarína KVIETIKOVÁ-BEKÉNIOVÁ - „3 živly“ - maľba, textil, kov
• 28.09. - 23.10.   Jan TICHÝ - „Premeny krajiny“
• 27.10. - 04.12.   Jan SAUDEK - „Life“
• 06.12.2011 - 22.01.2012   Juraj ČUTEK | Fero LIPTÁK - „Šašo počmáraný“ - obrazy a plastiky
• 18.01. - 12.02.   Jozef "Danglár" GERTLI - „LEGENDY, s.r.o.“
• 01.03. - 31.03.   Martin VELÍŠEK - „Od kraje do kraje“
• 03.04. - 29.04.   Vasko TENEV - „Abstractions“
• 09.05. - 27.05.   Marián KOMÁČEK - „Maľba za maľbou“
• 30.05. - 24.06.   Renata ORMANDÍKOVÁ - „Svadba“
• 27.06. - 29.07.   Marína RICHTEROVÁ - „A jsem tu zase...“
• 01.08. - 01.09.   Danica ONDREJOVIČ - „Silence of The words“
• 05.09. - 03.10.   Robert HROMEC - „SINE CERA“
• 03.10. - 28.10.   Dušan POLAKOVIČ - „METAMORFÓRY“
• 30.10. - 21.11.   Roman ROMANYSHYN - „RED ANTIQUARIUM“
• 28.11.2012 - 06.01.2013   Vladimír MORÁVEK - „Čas vianočný“
• 08.01. - 30.01.   Jindřich ŠTREIT - „Brána naděje“
• 27.03. - 25.04.   Vít V. PAVLÍK - „Crossart“
• 10.05. - 02.06.   MABE - „Judášovo ucho“ (Pocta O. Kulhánkovi)
• 06.06. - 07.07.   Martin KELLEMBERGER - „Maľba na obežnej dráhe“
• 05.09. - 01.10.   Boris JIRKŮ - „Levou zadní“
• 19.10. - 31.10.   FARBY BRAZÍLIE
• 10.12. - 30.12.   VIANOČNÝ BAZÁR
• 27.03.2014 - 30.04.2014   Cvetelin CVETANOV & Vasko TENEV- „50 & 50“
• 06.05. - 31.05.   Ján HLAVATÝ & Ján KELEMEN - maľba
• 01.08. - 30.08.   Roman LAZAR - „slovak independent art is not dead“
• 02.10. - 31.10.   Peter TREMBÁĆ - „KALENDARIUM 57“
• 06.11. - 30.11.   Rojo - 24. mesiac fotografie
• 02.12.2014 - 31.01.2015   Fero LIPTÁK - „Osoby a obsadenie“ 

ĽUBO GUMAN "Súkromná anatómia"

BĚLA&KARINA KOLČÁKOVÁ "vzdialené - blízke"

V obrazoch Běly Kolčákovej vidíme zachytené nehybné okamihy ženského sveta – akoby sa v nich ani vánok nepohol. Snová harmónia farieb sa prelína cez pevné objemy – ženy, stromy a mačky s ľudskými očami sa vynárajú v nekonečnom priestore prežiarenom neviditeľným zdrojom svetla. V jej obrazoch sa aj modrá či zelená stávajú teplými farbami. V kontraste s drsnými stenami tejto galérie pôsobia ešte oveľa viac uhladené a hladké – hladia nás – dotýkajú sa našich predstáv. Je to čisto ženský svet uzavretý v nekonečnom pokoji a harmónii. Ich autorka je zrelá žena s množstvom hlbokých zážitkov. Běla Kolčáková sa nikdy nesnažila zapojiť do prúdov, tendencií či smerov – nechala sa unášať prúdom vlastnej fantázie, na Slovensko si pred takmer 50 rokmi priniesla kultivovaný prejav pražskej školy a ten rozvíjala nezávisle - akoby hravo. Dnes vidíme len zlomok posledného obdobia jej tvorby –  sila jej obrazov je jednotlivo rozložená do každého z nich – vo všetkých vidíme jeden a v každom jednom môžeme tušiť všetky spolu.

 Asi sa ani nedá nehľadať medzi obrazmi Běly a Kariny paralely – body, ktoré ich vizuálne zbližujú. Ale keď sa do nich   trochu hlbšie zahľadíme uvidíme  i celú škálu odlišností. Prirodzene vyplývajú z generačného rozdielu,  z voľby techniky, z námetov. Pripomína mi to tak trochu večný rozpor medzi tým čo trápilo už renesančných umelcov – čo je dôležitejšie – farba či kresba - plocha či línia.

V mnohom je Karina veľmi vzdialená a iná. Nemyslím si dokonca že by to chcela – je to proste v nej jej výtvarné cítenie je determinované tým, čomu sa od stredoškolských čias venovala – výtvarné pretváranie materiálu, textilu,  – hra so štruktúrou, momenty, kde farba sa stáva tak trochu druhoradá, hlboké a precítené pocity z najvnútornejších zákutí jej citlivej duše. Karina je oveľa zložitejšia – akoby sa v nej spájala nežnosť matky i výbušnosť otca – obaja výrazní výtvarní umelci isto i celkom nevdojak formovali krehkú a citlivú dušu svojej dcéry. A na to všetko je to i nános dnešnej doby, komplikovanej, chaotickej akosi nesústredeno neusporiadanej. Karina vo svojich dielach hľadá odpovede a v nich nachádza len ďalšie otázky – je to prirodzené na začiatku vlastnej umeleckej dráhy si vytvára vlastný výtvarný jazyk, ktorým dokáže vyjadriť svoje pocity. Zámerne necháva v určitých polohách pôsobiť náhodu – škvrny pamätného vína, drsný povrch zaliaty do jedného celku. Línia je pre ňu akousi niťou, z ktorej ušije obraz na mieru svojej predstavy. A ak pridáva farbu, tak tá má silný emotívny tón. Aj je diela sa nádherne vynímajú v historických priestoroch – prepojené navzájom dotýkajú sa nevideľnou pupočnou šnúrou myšlienok a pocitov jej matky. Obe sú osobité – ale v určitom momente akoby sa pred rozprestreli dve podoby jednej duše. Čo ako budú vzdialené – navždy si zostanú blízke – a tak je to správne. 

VASIL TENEV "Nálady"

ADOLF BORN "Brnografia"

DUŠAN GREČNER "Prelínanie"

Pred obrazom ako produktom viac či menej bujarej fantázie alebo hry s prírodnými tvarmi uprednostňujem obraz ako myšlienkový model.

Dušan Grečner

V objektoch sleduje autor nové kvality, ktoré fragmentom používaných účelných vecí (spravidla z dreva) prináša ich antropogénna opotrebovanosť a presúva ich do hľadiska estetických dimenzií. Prehodnocuje morfologickú podstatu predmetov i primárne funkčné väzby, pričom ich uvoľňuje, ba úplne ruší a naopak, opätovne spája do oslobodených i ambivalentných vzťahov, do kvalitatívne nových súvislostí, ktoré povyšujú z praxe nie príliš inšpiratívny model na piedestál umeleckého artefaktu.

Mgr. Božena Juríčková

Drevo je materiál s ľudskou dimenziou. Podlieha živlom, je ľahko zničiteľné, tvrdé zásahy v ňom zanechávajú jazvy. Keď pracujem s drevenými predmetmi, poznačenými dlhoročným používaním, je to akoby som sa rozprával s ľuďmi. Tie asambláže sú predovšetkým hrou, ale živené sú nostalgiou a „štamperlíkom“ filozofie.

Dušan Grečner

KATARÍNA ALEXYOVÁ-FÍGEROVÁ "Rozmaľované cestičky"

Katka Alexyová-Fígerová prichádza po piatich rokoch do Galérie Michalský dvor so svojou ďalšou samostatnou výstavou, na ktorej predstavuje svoju najnovšiu maliarsku tvorbu, doplnenú o priestorové objekty. Mnohé z diel majú svoju výstavnú premiéru a potvrdzujú autorkin výtvarný posun. Základom je biela plocha, na ktorej rozohrávajú svoje rozmaľované cestičky už len dva, tri farebné pigmenty. Nechýbajú obrazy s plastickými asamblážami, ktoré rytmizujú plochu a spolu s ťahmi štetcom, či špachtle prispievajú k znakovej skratkovitosti významov. Ako tvrdí Katka, nie je to iba hra na náhodu, ale vopred premyslený spôsob, ako čo najjednoduchšie vyjadriť myšlienku alebo zážitok na maliarske plátno. Prítomná výstava svedčí o tom, že Katkine zážitky sú aj našimi túžbami.

Ľudo Petránsky, ml.

Cvetelin CVETANOV "Noemova archa"

O výstave:

„Sme všetci z rovnakej látky ako sny,“ – hovorí Shakespearov mág Prospero a jeho výtvarný kolega zo súčasnosti Cvetelin Cvetanov tieto slová potvrdzuje. Maliarov sen však nie je obmývaný spánkom ako v renesančných veršoch, ale veľmi sviežou fantáziou, ktorá má svoj obraz tu na zemi. Cvetelinova predstavivosť naozaj nie je odtrhnutá od života – všetky ústredné motívy, ale aj výtvarné detaily možno nájsť okolo nás. Skutočnosť je však povýšená na umelecký zámer. Aj preto sa na jeho obrazoch môže stať všetko - akty krásnych žien sú vedľa parných lokomotív a anderleovské bábky sa zase rozprávajú s prapodivnými živočíchmi. Je to bizarné panoptikum i vznešená harmónia farieb a tvarov. Cvetelin si do Galérie Michalský dvor zobral naozaj poriadne sústo – Noemovu archu. Len málokto ju však s takou suverenitou dokáže preniesť z nekonečnej vodnej hladiny na istotu pevniny. Jeho obrazy to sú najmä príbehy. Príbehy, ktoré sú utkané z rovnakej látky ako my.

Ľudo Petránsky

Cvetelin CVETANOV

Maliar ohromujúcich obrazov. Surrealista a maliar fantazijného realizmu.
Bulharský výtvarník (nar. 1963), žijúci na Slovensku. Maliar fantazmagorických vízií a závratí. Umelec obrovskej a šokujúcej imaginácie.
Umelec dneška, ktorého inšpiruje aj dávna minulosť nášho sveta a ľudstva. Prapočiatky a počiatky. Stvorenie. Metamorfózy prírody, flóry, fauny, človeka a ľudského rodu.História. Antická mytológia a Biblia. Mýty a legendy.

Priťahujú ho aj nevšedné tvorivé schopnosti človeka a ľudí. Hravosť, schopnosť hrať divadlo. Túžba byť slobodným bláznom a bláznivým cirkusantom. Byť večným pútnikom po našej Zemi. Plavcom na nekonečných moriach. Tým, ktorý pozná nebo, peklo i raj nášho sveta. Mužom, ktorý je kúzelníkom. Mužom, ktorý pozná opojenie z vína i ženy. Z hriechov i očisty. Pred jeho obrazmi stojíme vo vytržení. Bože, čo to vidíme? Čo sa to deje? Padáme do priepasti, alebo letíme do vesmíru? Ku hviezdam? Do nekonečna fantázie?

Cvetelin Cvetanov je skutočný a súčasný, veristický a fantazijný surrealista. Je to maliar brilantnej techniky starých majstrov.

Dr. Bohumír Bachratý, CSc.
Umelecký historik

Cyril UHNÁK "Via Pulchritudinis"

Niekoľkoročné štúdium diel starých majstrov silne poznačilo môj samostatný výtvarný prejav. Výsledkom je zložitý technický postup a prepracovaná farebná výstavba plochy. Hľadal som formu oslobodenú od galerijnej viazanosti a akcentovaný farebný prejav, pritom všetkom s dôrazom na zachovanie identity zobrazovaného námetu. Vo svojich prácach často poukazujem na detail, ktorý sa stáva centrom kompozície. Dominantným prvkom je svetlo, ktoré vo svojej maximálnej intenzite zdôrazňuje tiene a formu na architektúre (pozri stránku "Galéria - architektúra"), figúre (pozri stránku "Galéria - Figúra") či v prírode. Priame a nepriame, často jednobodové, vibruje celou plochou obrazu. Naoko náhodné farebné ťahy štetcom nahrádzajú pôvodne konkrétne predmety na dielach starých tvorcov, vyvažujúc tak farebnú kompozíciu. Zaujíma ma interakcia zobrazovaných foriem s konštantným, ale aj dramaticky zdôrazneným abstraktným pozadím.
Nesnažím sa o deštrukciu formy alebo farby za každú cenu. Podávam harmóniu bez disonantných akordov. Niekoľkonásobné prelínanie pastóznych nánosov a lazúr dodáva hotovým dielam plnosť a hĺbku.



Mám rád drevo, jeho neopakovatľnú štruktúru a farbu. Ako samostatnú časť svojej tvorby predstavujem práce na masívnom dreve inšpirovaný veľkým slovenským grafikom a maliarom A. Brunovským hľadajúc nové riešenia (pozri stránku "Galéria - Maľba na masívnom dreve").

Od roku 1992 som viackrát vystavoval na Slovensku v Bratislave, v Piešťanoch, v Leviciach, i v zahraničí - v Nemecku v Laude a vo Frankfurte nad Mohanom, v USA v Seattle, v Thajsku v Bangkogu, v Španielsku v Puerto Andratx.

Dunajský cyklus (pozri stránku "Galéria - Dunajský cyklus"), na ktorom som pracoval niekoľko rokov, je zatiaľ vrcholom mojej tvorby.

Peter STANKOVIČ "Bratislavské príbehy"

Helena GALBAVÁ "Pokoj a sen..."

Maľovanie sa pre mňa stalo súčasťou života, otvorilo mi iný rozmer pohľadu na život a svet okolo seba. Je pre mňa relaxom po mojej stresujúcej práci, podieľa sa na mojej radosti. Odkedy som začala tvoriť, maľujem olej, akrylom, pastelom a hlavne maľujem, maľujem... radujem sa z toho, tvorím a dúfam, že poteším aj oči ostatných a urobím im radosť.
 

Igor DEREVENEC "2011"

Júlia PIAČKOVÁ - "Bez tiaže"

Stano DUSÍK - "maľba, kresba, ilustrácie"

Vladimír MORÁVEK - "Poézia dreva"

Miroslav KNAPP - "Strom radosti, Strom smiechu"

Daniela RÉVAYOVÁ-LICHARDUSOVÁ & Katarína KVIETIKOVÁ-BEKÉNIOVÁ - „3 živly“

Jan SAUDEK - “Life"

Juraj ČUTEK | Fero LIPTÁK - „Šašo počmáraný“

Jozef "Danglár" GERTLI - „LEGENDY, s.r.o.“

Jozef Gertli, známejší pod pracovným menom Danglár, má stredoslovenské korene. Narodil sa v Detve, pretože to bola najbližšia pôrodnica z ich horárne. Strednú školu /šupku/ vyštudoval v Bratislave. Pár rokov sa motal po rôznych zamestnaniach, užil si dva roky vojny v pakárňach na československonemeckých hraniciach až ho konečne prijali na VŠVU. Podarilo sa mu stihnúť skvelých pedagógov Brunovského a Lebiša a prežiť na akademickej pôde prevrat, čo mu umožnilo venovať sa svojmu oblúbenému žánru-komixu, ktorému sa už v podstate nevenuje, pretože je to drina. Má za sebou okolo 20 samostatnýcvh výstav. Kolektívne sa mu nechce rátať. (nie že by ich bolo tak veľa, ale lenivosť...) Posledných 8 rokov vystavuje najmä plátna, na ktorých sa pohráva so svojimi obľúbenými komixovými a filmovými postavičkami. Známejšiu časť jeho tvorby však tvoria ilustrácie, ktoré "zdobia" obálky okolo 50 knižných titulov v Česku a na Slovensku. Časopisecké a novinové kresby nie sú zrátané (nie že by bol až tak lenivý, ale je toho naozaj veľa). Žije v Bratislave s troma skvelými babami (jedna z nich je manželka).

Martin VELÍŠEK - „Od kraje do kraje“

Vasko TENEV - „Abstactions“

Marián KOMAČEK - „Maľba za maľbou“

Renata ORMANDÍKOVÁ - „Svadba“

Renatina tvorba nesie v rukách pioniersku vlajku ženskej hravosti, ktorá bola dlhé stáročia ba až tisícročia u žien potláčaná. Táto jej ženská hravosť vnáša do nášho vesmíru toľkú krásu, že sa z toho tešia uši, krky, hlavy, steny a izby. Renata nám ponúka celkom legálne halucinácie, úsmev a odvahu, ktorá však stále ostáva v kategórii vkusu.
Ak sa raz narodím ako jeleň, chcem aby ma uštrikovala Renata Ormandíková.

Adela

Vojsť v Bratislave do Renatinej Krásy vesmírnej je kultúrny šok, kúsok Paríža v našej gubernii, šanca, že u nás nemusí byť len trudno a bôľno, ale aj ľahko a s espritom.
Osobitná kapitola sú Renatine šperky, ktoré mi už veľakrát zachránili povesť človeka, ktorý vie darovať originálny darček (resp. vie, kto ho vyrába a kde sa dá kúpiť).
V ďalšom a neposlednom rade z tých nekončiacich radov Renatiných aktivít sú jej divadelné kostýmy, ktoré robí, robila a verím, že aj bude robiť, pre divadlo GUnaGU. Obliekla nám už oživený komiks aj realistické hry, dokonca uháčkovala celú scénu, obliekla lampu, kreslo, stolík aj televízor.
Renatine práce sú duch šesťdesiatych rokov so žmurknutím tretieho tisícročia, toho tisícročia, v ktorom sa už nič nedá brať vážne, okrem toho, čo je bokom, pomimo, zdanlivo nezáväzné. Ale zdanie klame - včerajší okraj sa stáva zajtrajším stredom.

Renatka, nech ti to háčkuje!

Vilo Klimáček

Marina RICHTEROVÁ - „A jsem tu zase...“

Danica ONDREJOVIČ - „SILENCE OF THE WORDS“

Robert HROMEC - „SINE CERA“

Dušan POLAKOVIČ - „METAMORFÓRY“

Roman ROMANYSHYN - „Red Antiquarium“

Vladimír MORÁVEK - „Čas vianočný“

Jindřich ŠTREIT - „Brána naděje“

Vít V. Pavlík - „Crossart“

MABE - „Judášovo ucho“ (Pocta O. Kulhánkovi)

Martin KELLEMBERGER - „Maľba na obežnej dráhe“

Vianočný bazár

Cvetelin CVETANOV & Vasko TENEV- „50 & 50“

Ján HLAVATÝ & Ján KELEMEN - maľba

Roman LAZAR - „slovak independent art is not dead“

Peter TREMBÁĆ - „KALENDARIUM 57“

Rojo - 24. mesiac fotografie

Násilie sa stalo osobnou záležitosťou. Po neočakávanom prepuknutí sa šíri, útočí, vyčerpáva, je klzké, akoby nasiaknuté vodou. Preliata krv a slzy počas „vojny“ proti obchodu s drogami v Mexiku, vyhláse- nej bezpečnostnými jednotkami v posledných rokoch, nás zaplavujú a utápajú. Fotoséria Rojo (Červeň) je interpretáciou násilia a ľudskej reakcie naň. Hoci sme všetkých fotografovaných varovali, že ich oblejeme červenou tekutinou, ich odpoveď bola neočakávaná: Bude to, ako keď prídeme do kontaktu s násilím. Reakcie tela a farba stratili nad sebou vládu, vytvorili veľmi rôznorodé tvary, také, aké dokáže zachytiť len fotoaparát. Sú to obrázky o tom, ako sa môže gesto zmeniť a ako sa pred náhlym impulzom vynoria emócie. Násilie ako tlaková vlna dopadá na tieto tváre, ich telá a komunity
a celá krajina sa topí v krvi.                                                                

Skupina Taco de ojo

Fero LIPTÁK - „Osoby a obsadenie“